Žltý plazivec Fiat Barchetta

Značka Hederik Tuning nie je na slovenskej scéne vôbec neznáma, práve naopak. Rukami Paľa Onderíka prešlo za ostatných 7 rokov pomerne veľa áut, a to nielen vlastných, ale v posledných rokoch i zákazníckych. Pozrime sa teda bližšie na aktuálnu podobu jeho vlastného povozu.

Paľo sa tuningu venuje už pekných pár rokov, v roku 2003 bol jedným z prvých zamestnancov vtedy začínajúcej firmy Cobra Tuning. Jeho prvým autom v 18-ke bol Fiat 127, nasledoval Opel Kadett GSi. Obe autá poznačil rozsiahly­mi úpravami, prevažne optického charakteru. O jeho zručnosti svedčí fakt, že všetky úpravy realizoval z veľkej miery sám, neskôr úplne, a to vrátane lakovania. Nasledoval Fiat Punto II. generácie, Favorit, Favorit Pick-up, Felícia, ďalšie Punto, Hyundai Getz a napokon už tretí rok sedlá Fiat Barchetta. Na všetkých autách zanechal svoj rukopis v podobe čistenia kľučiek, líšt a iných „zbytočností”.

Malý roadster Fiat Barchetta stojí na platforme Punta prvej generá­cie, konkrétne verzie HGT. To zna­mená, že pod jeho kapotou pracuje 1,8-litrový štvorvalec s výkonom 131 koni. Nie je to žiadny extrém, ale keď si uvedomíte, že tu hýbe 1050 kilami, nie je tento parame­ter vôbec zlý. Veľmi bizarné boli pohnútky, pre ktoré si Palino toto auto kúpil. Ako tvrdí, mal doma jednu sadu zaujímavých diskov 9×16 s rozstupom 4×98. Nebolo ich na čo obuť, takže jednoznačne po­treboval nejaký Fiat. Zároveň však túžil po niečom neokukanom so silným motorom. Vo svetle týchto požiadaviek sa Barchetta javí ako absolútne logická voľba. Našiel ju v Rakúsku, ťuknutú na predok, teda ideálny stav pre jeho plán. Spolu s opravou auta totiž zrealizoval jeho kompletnú prestavbu.

 

 

Začal tým, že subtílnu karosériu výrazne rozšíril – na pôvodné blat¬níky navaril širšie plechové lemy a k nim dotiahol aj mohutnejšie la-minátové prahy. K tomu pripasoval na mieru vyrobené laminátové ná¬razníky, ktorých svetlá výška koreš¬ponduje s prahmi. Celú karosériu následne vybrúsil a vlastnoručne nalakoval žltou z katalógu Ferrari, presnejšie ide o odtieň Ferrari Gialo. S pomocou kítu športového pruženia Weitec celé auto znížil o znateľných 50 mm, vďaka čomu mohutné kolesá nádherne vypĺňajú blatníky. Neskôr pribudol aj typický prvok malých roadsterov – leštený ochranný oblúk za sedadlami, ako inak – vlastnej výroby.

Úpravou prešli i predné svetlá, Barchetta má totiž v svetlometoch oddelenú optiku pre stretávacie a diaľkové svetlá. Po úprave sú vo vnútorných šošovkách osadené bixenónové výbojky z Audi Q7 a do vonkajších sú premiestnené smerovky. Za zvláštnu zmienku určite stojí zadný nárazník, ktorý nezaprie podobu s nárazníkom F 360 Modena. Malý difúzor v strede nenápadne ukrýva dodatočné cúvacie LED svetlo. Už som spomenul kolesá, ich pô¬vod je trochu zahájený rúškom ta¬jomstva. Istý pretekár si ich nechal na mieru vyrobiť na CNC, mali byť použité na Lancii Delta Integrale. Namiesto toho sa dostali do rúk Palimu, ktorý ich vyleštil, nechal na ne vyrobiť stredové krytky a vďaka tomu má Barchetta zrejme úplne jedinečné bačkory, možno jediné svojho druhu na svete.
Motor je po technickej stránke sériový, až na upravený prívod vzduchu k motoru, šiška Green je totiž vyvedená tesne za nárazník, aby mala priamy nápor vzduchu. Motor však dostal skrášľovaciu kúru, veko ventilov je nalakované farbou karosérie a pod kapotou je celkovo pekne čisto a svoje miesto tu našla i rozperná tyč OMP. Výfukové potrubie je vyrobené na mieru a momentálne už postráda katalyzátor.

V kabíne pribudli dekoratívne obklady z lakovaného karbónu, v stredovejn konzole je osadený kontrolný budík napätia. Pali tvrdí, že kabína je športovo ladená už v sérii a necítil potrebu do nej viac zasahovať.

Na pohľad zaujímavé auto zďaleka neslúži iba na zrazovú frajerinu. Palino mu zopárkrát pekne pustil žilou na Slovakiaringu a jeho časy na kolo neboli vôbec zlé. Možno i to v ňom prebudilo myšlienku postaviť ako ďalší projekt hračku na okruh. Začal pritom pekne od podlahy, momentálne totiž gene-ráIkuje Opel Campo, ktorý bude slúžiť ako ťažné auto pre závoďák. Čo to presne bude, zatiaľ nikto nevie.

 

Technické údaje:
Motor:
Radový zážihový štvorvalec, zdvihový objem 1747 cm3, ventilový rozvod DOHC/4 ventily na valec, upravené sa-nie s fitlrom Green, upravené výfukové potrubie bez katalyzátora. Maximál¬ny výkon 96 kW/131 k pri 6 300 ot, maximálny krútiaci moment 164 Nm pri 4 300 ot.

Pohon:
5-stupňová mechanická prevodovka, jednokotúčová suchá spojka.
Podvozok:
Nezávislé zavesenie všetkých kolies, kit pruženia Weitec -50 mm, kotúčové brzdy na všetkých kolesách.

Karoséria:
Samonosná, dvojmiestny roadster, lakovanie žltou farbou Ferrari Gialo, predný a zadný nárazník vlastnoručnej výroby na mieru, rozšírené blatníky, laminátové prahy na mieru, upravené predné svetlá s bixenónmi z Audi Q7, vlastnoručne robený ochranný oblúk za sedadlami.

Kolesá:
Zliatinové disky, inviduálna zákazková výroba na CNC, celoleštené, rozmer 9×16 ET5, plášte Fulda Carat Extremo 225/40 R16, podložky vpredu 10, vzadu 25 mm.

Interiér:
Pôvodný, na mieru vyrobené karbónové obklady stredovej konzoly, kontrolný prístroj napätia autobatérie.